Politika je proces a metóda záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. Toľko hovorí definícia tohto slova. Poučka je jednoduchá a zároveň si môže každý vytvoriť svoj vlastný obraz toho, čo tou ňou vlastne chcel autor povedať. Základným substrátom pre používanie politiky je územie, na ktorom sa vyskytuje skupina ľudí, ktorí majú niečo spoločné, zväčša jazyk. Správny politik má za úlohu takéto územie ohraničiť, aby vedel, aké veľké územie môže svojou politikou získať. Keď je ohraničenie hotové, politik ľuďom na jeho vyvolenom území vytvorí súbor informácií, ktoré pozostávajú z faktov a hovadín, ktoré sú navzájom pomiešané v takom pomere a postupnosti, že na prvý pohľad vyzerajú, ako reálne. Hlavnou úlohou tohto súboru je vytvoriť v obyvateľoch územia zdanie oddelenosti od zbytku planéty na základe inakosti. U štátov s výbojnou politikou je to zdanie nadradenosti, u tých umiernenejších je to zdanie samostatnosti.
Štát Akonáhle politik presvedčí o pravdivosti tejto informácie väčšinu obyvateľov územia, týchto zväčša vyzve, aby toto svoje územie bránili pred nepriateľom. Poriadneho nepriateľa je samozrejme treba najprv vytvoriť, aby bolo proti komu bojovať. Najprv sa vytvorí takzvaný "vnútorný nepriateľ", aby politik účinne eliminoval všetkých, čo si dali tú námahu a overili si počiatočnú informáciu zakladajúcu štát a nebodaj sa svoje zistenia pokúšajú zverejniť. Keď je vnútorný nepriateľ zlikvidovaný, nastane čas vytvorenie vonkajšieho nepriateľa. Jeho výroba je o niečo náročnejšia a spočíva v znepriatelení si politika, ktorý šéfuje niektorému inému ohraničenému územiu, občas sa na vzájomnom nepriateľstve títo politici dokonca vzájomne dohodnú. Aby sa štát proti takémuto nepriateľovi ubránil, potrebuje armádu. Od obyvateľov štátu pozbiera peniaze a armádu financuje. Aby si ľudia nezačali všímať zbytočnosť armády, politik občas niektorého cudzieho politika z niečoho obviní, aby vo svojich občanoch udržal primeraný tlak a pocit ohrozenia.
...