Sociológiu možno definovať ako vedu o spoločnosti, o medziľudských interakciách a vzájomných vzťahoch.

Tento odbor sa zaoberá spoločenskými štruktúrami, myšlienkovými a materiálnymi. Príkladom myšlienkovej spoločenskej štruktúry je zavedená inštitúcia náboženstva a to, ako jej pôsobenie ovplyvňuje povedomie spoločnosti. Napríklad kresťania z hnutia Prolife zdieľajú presvedčenie, že ľudský život je samostatným prvkom prírody a že zabiť nenarodený plod je nesprávne. Podobne, na konkurencii založený peňažný systém má svojich zástancov, ktorí tvrdia, že konkurencia predstavuje najproduktívnejšie spoločenské usporiadanie, ktoré ľudstvo môže dosiahnuť.

Materiálne spoločenské štruktúry sú na druhej strane jasne viditeľné a existujú vo forme korporácií a vlád, ktoré majú silný vplyv na spoločnosť. Všetky tieto štruktúry však samozrejme zasahujú do myšlienkovej oblasti, pretože sú vždy podložené nejakou ideológiou.

Obvyklý sociologický problém sa týka ľudskej prirodzenosti a jej účinku na spoločenské vnímanie. Väčšina ľudí totiž bola naučená, že ľudské bytosti sú prirodzene vzájomne súťaživé, spolu s predpokladom, že spoločenské rozvrstvenie a hierarchie je taktiež prirodzeným ľudským sklonom.

To je však omyl.

Ak sa napríklad pozrieme na svorku levov, uvidíme vo väčšine prípadov spoločenskú hierarchiu a násilný boj o potravu. Toto prirovnanie vedie ľudí k domnienke, že súťaženie je v ľudskej spoločnosti prirodzený jav podobne ako vojna, chamtivosť, sebectvo a podobne. Zabúda sa však na to, že v oboch prípadoch sú v hre odlišné podmienky. Svorka levov žije v podmienkach nedostatku. Levy nie sú schopné klásť pasce, kde by sa chytala potrava, ani nemajú prístup k potrave na požiadanie. Namiesto toho musia loviť a bojovať medzi sebou. Tento fakt vytvára konkurenciu, lebo aby levy prežili, musia byť k sebe agresívni. Vytvára sa hierarchia, pretože najsilnejší z levov ukoristí najviac a následne uplatňuje svoju prevahu. Takto dochádza k rozvrstveniu svorky.

Podobná vec sa deje i v našej spoločnosti. ľudia žili v podmienkach nedostatku od začiatku našej existencie. Avšak v priebehu dejín sme sa stali civilizovanejšími vďaka našej schopnosti tvoriť. Na rozdiel od levov sú ľudské bytosti schopné vytvárať nástroje a navrhovať procesy, ktoré umožňujú oslobodiť ľudí od určitých problémov a ktoré vytvárajú stále viac hojnosti, čím sa redukuje nedostatok.

Vďaka tomu máme možnosť si uvedomiť, že pokiaľ by sme na základnej úrovni odstránili nedostatok, ľudské správanie by prešlo dramatickou zmenou. Ľudia by upustili od konkurencie, nadvlády a spoločenského rozvrstvenia.

Takisto, zastarané ideológie, ktoré sa vytrácajú s plynutím času, ako napríklad teistické náboženstvá, podporujú mýtus, že ľudia a spoločnosť sú určitým spôsobom stavaní. Napríklad katolícka ideológia tvrdí, že sa ľudia rodia hriešni.

To je však absurdné, zastaralé a založené na primitívnom porozumení ľudskému správaniu.

Neexistuje predsa žiadny rozdiel medzi práve narodeným Ghándym alebo Hitlerom. Je to prostredie, ktoré utvára človeka a následne spoločnosť (a tiež naopak).

Preto skutočná sociologická zmena vzíde z odstránenia takých podmienok pre život, ktoré spôsobujú nenormálne modely správania, a ktoré kontaminujú našu spoločnosť. Väzenie, polícia a zákony sú iba záplaty a v skutočnosti majú sklon situáciu s postupom času skôr zhoršovať.

V konečnom dôsledku bude potrebné pretvoriť našu kultúru, aby sa ľudské správanie mohlo zmeniť k lepšiemu.