Keď zvažujeme dôležitosť našich spoločenských štruktúr a ideológií, veľmi často vidíme, ako vlády, politici a korporácie riadia naše organizačné inštitúcie zodpovedné za kvalitu našich životov. To je samozrejme pravda...ale len do určitej miery. Ako však plynie čas, ľudia si stále viac a viac uvedomujú dôležitosť prírody a procesov v nej prebiehajúcich a sú schopní objaviť spôsoby, ako ju napodobniť v celej jej tvorivej kráse.

Na začiatku priemyselného veku pracovala veľká časť ľudí v továrňach. Dnes vykonávajú automatizované stroje takmer 90% práce vo všetkých továrňach, nahradzujú ľudskú pracovnú silu, a to viedlo k vytvoreniu veľkého umelého odvetvia s názvom služby, ktoré poskytuje ľuďom zamestnanie za peniaze.

Tento trend mnoho odhaľuje. Dôsledkom je, že automatizácia strojov predstavuje neustálu výzvu pre dôležitosť všeobecnej ľudskej práce. To však neznamená, že ľudia nebudú mať čo robiť, ak to bude naďalej pokračovať. Práve naopak. Táto implikácia označuje oslobodenie ľudstva od zamestnaní, ktoré nemajú záujem vykonávať, takže budú mať čas venovať sa činnosti, ktorú si zvolia. Je potrebné zdôrazniť, že dnešná ľudská spoločnosť zaujíma v určitom zmysle veľmi negatívny postoj voči ľuďom zastávajúc presvedčenie, že pokiaľ by sa od ľudí nevyžadovalo, aby niečo robili, potom by iba posedávali, leňošili a nič nerobili. Je to však absurdná propaganda.

Pojem voľný čas je vynález peňažného systému vytvorený kvôli vlastnej tyranskej, fašistickej podstate inštitúcie zamestnania. Lenivosť je v skutočnosti spôsob vyjadrenia nesúhlasu so systémom. Je to vlastnosť existujúca kvôli útlaku a vyžadovanému nevoľníctvu.

V skutočnej spoločnosti by nebolo nič také ako rozdelenie času na "prácu" a "voľný čas". Ľuďom by sa malo umožniť venovať sa tomu, čo považujú za dôležité. Pozrime sa na to z iného uhľa pohľadu. Vezmime si zvedavosť a záujem dieťaťa. Toto dieťa ešte nevie, čo sú peniaze. Je potrebné motivovať deti, aby niečo objavovali alebo tvorili? Nie. Venujú sa osobným záujmom bez nároku na odmenu. V skutočnosti sa najväčšie osobnosti našej spoločnosti ako Einstein, Newton alebo Galileo venovali svojej činnosti bez ohľadu na peniaze. Robili, čo robili, pretože to chceli robiť. Odmenou im bola vlastná činnosť a pocit z prispievania do spoločnosti.

Faktom je, že peniaze nie sú stimulom k aktivite a tvrdiť opak znamená predpokladať, že ľudia sú v podstate leniví a skazení. Lenivosť a skazenosť sú však výsledky pôsobenia nášho spoločenského systému.

Vráťme sa však naspäť k technológii. Vidíme, že kvalita nášho života do značnej miery stúpa zásluhou technologických nástrojov, ktoré vytvárame. Od kosačiek na trávu po kardiostimulátory, technológia zachraňuje životy a znižuje množstvo času potrebného k bežným, náročným alebo nebezpečným aktivitám. Ak sa na to pozrieme z nadhľadu, jasne uvidíme, že technologický rozvoj je našou najdôležitejšou inštitúciou a vytváranie spoločensky prospešných technológií (nie zbraní), by malo byť hlavnou prioritou našej civilizácie.

Technologický rozvoj je pritom dosahovaný špecifickým myšlienkovým postupom nazývaným vedecká metóda. Americký vedec astronóm Carl Sagan raz povedal: "Spoločnosť víta dary vedy, ale zavrhuje jej metódy."

Bohužiaľ, tento výrok je veľmi výstižný v modernej dobe, pretože verejnosť si neuvedomuje, že veda nie je hocijaký nástroj... Jej použitie je totiž takmer univerzálne a spoločnosť by ju mohla využiť spôsobmi, ktoré by mnohých z nás ani nenapadli.

Zdá sa byť zrejmé, že technológia zlepšuje naše životy a v materiálnom svete slúži ako najväčší osloboditeľ človeka...prečo sa teda vedecké metódy neaplikujú na spoločnosť ako celok?

Samozrejme, vedecké metódy sú používané na rôzne časti systému osobitne, ale nikdy sa vážne neuvažovalo o ich najširšom využití. To je do značnej miery spôsobené súbojom vedeckej logiky a dogmatizmu, v ktorom zatiaľ prevažuje zastaraný a veľmi romantický pohľad na svet.

Ak by sme mali možnosť od základov prebudovať našu spoločnosť, ako by sme dosiahli čo najväčšiu efektivitu, udržateľnosť a humánnosť? Toto je otázka, ktorú si kladieme my. Samozrejme vieme, že spoločnosť od základov prebudovať nemôžeme, ale náš cieľ je jasný. Je na čase, aby sme prestali premýšľať o finančných záležitostiach a obmedzeniach a začali premýšľať o našich možnostiach na Zemi i v najširšom zmysle slova.

Záujem o tento spôsob pohľadu vytvoril koncept zvaný "Zdrojová ekonomika".  Projekt Venus na takomto návrhu už dlhú dobu pracuje a jeho podstata je jednoduchá. Spočíva v prieskume planéty, ochrane a maximalizácii úžitku z planetárnych zdrojov spoločne s poskytovaním voľne šíriteľných informácií a technologickým rozvojom.

Tento pohľad poskytuje len málo priestoru pre subjektívne interpretácie, pretože v jeho jadre je použitie vedeckého postupu pre účely organizácie spoločnosti. Rozhodnutia a možnosti spoločnosti sú tým pádom určované na základe výskumu vedeckých parametrov použitím vedeckej metódy.